Účelové plochě strechy

ilustrační foto - Frankfurt nad Mohanem, foto: Michal Matějček

Účelová plochá strecha je strecha, ktorá je určená na trvalé využívanie (napr. na rekreačné, športové, parkovacie účely, pestovanie rastlín atď.), jej nosná konštrukcia, skladba vrstiev strešného plášťa a úprava doplňujúceho súvrstvia musí zodpovedať predpokladanému druhu prevádzky. Príspevok uvádza skladby jednoplášťovej plochej strechy terasy, vegetačnej, pre parkovanie áut a pre šport. Ďalej sú uvedené zásady, ktoré je nutné rešpektovať pri navrhovaní skladby.

Úvod

Účelové ploché strechy ako terasy a vegetačné strechy boli známe už v historických kultúrach. Nie sú teda objavom nového veku a dodnes sú dokladom vysokej technickej úrovne starých kultúr. U nás v republike došlo k nevídanému rozmachu výstavby budov s plochými strechami, ale vo veľkej miere spĺňajúce len základné funkcie, t.j. ochrana pred klimatickými vplyvmi bez ďalšieho využitia. Obrat z hľadiska realizácie a uplatnenia nastal u nás s novovybudovanými, alebo rekonštruovanými celospoločenskými objektmi, keď sa v širokej miere realizovali úžitkové ploché strechy. Napriek tomu nie sú skúsenosti s ich konštrukčnými riešením u nás veľké. V súčasnosti sú účelové ploché strechy určené vo veľkej miere pre chodcov, oddych, vegetáciu, parkovanie áut, umiestnenie kolektorov a pre umiestnenie vzduchotechnických zariadení. Problematike účelových plochých striech sa v technicky vyspelých krajinách venujú s prislúchajúcou vážnosťou a zodpovednosťou už niekoľko desaťročí, za aktívnej spolupráce viacerých vedných odborov.

Základné delenie

Účelové ploché strechy delíme podľa:

a) druhu trvalého využívania na:

• terasy (dlažba ukladaná na mokro, alebo na sucho);
• vegetačné (rastliny intenzívne, extenzívne);
• parkoviská áut (z liatych vrstiev, z tvarovaných výrobkov);
• športovanie (povrch z liatych vrstiev alebo z tvarovaných výrobkov);
• technické zariadenie (klimatizácia, vzduchotechnika, kolektory);
• kombinované.

b) zostavy strešného plášťa na:

• jednoplášťové (klasické s opačným poradím vrstiev, atď.);
• dvojplášťové (klasické, klíma, atď.);
• viacplášťové.

c) priestoru umiestneného pod strechou na:

• strechy nad vykurovaným priestorom;
• strechy nad nevykurovaným priestorom.

Všeobecné zásady návrhu skladby a doporučenia

Pri návrhu skladby účelových plochých striech by sa mali dodržať nasledujúce zásady

• účinnou časťou účelových plochých striech z hľadiska tepelnej ochrany priestoru pod strechou je len strešný plášť a nosná strešná konštrukcia;
• tepelnotechnické požiadavky strešnej konštrukcie sa stanovujú príšlušnou normou;
• tepelnoizolačná vrstva sa musí urobiť z nenasiakavého materiálu. Vhodné je použiť viacvrstvovú skladbu s vystriedanými vertikálnymi stykmi;
• tepelnoizolačná vrstva musí mať dostatočnú pevnosť v tlaku;
• skladba strechy musí byť navrhnutá takým spôsobom, aby sa v nej netvorili kondenzáty ani za veľkého tepelného spádu;
• skladba strešného plášťa musí obsahovať dva rozdielne hydroizolačné systémy (povlakovú krytinu a parozábranu) pri jednoplášťových strechách;
• skladba plochej strechy s opačným poradím vrstiev obsahuje len jeden hydroizolačný systém (povlakovú krytinu);
• každý hydroizolačný systém musí byť samostatne odvodnený;
• optimálny spád hydroizolačného systému je 2° až 2,5° k dažďovým vtokom;
• medzi hydroizolačným systémom (povlaková krytina, parozábrana) a podkladom treba uvažovať s dilatačnou vrstvou;
• doporučuje sa použiť pre hlavný hydroizolačný systém (povlakovú krytinu) materiál odolný proti prerastaniu koreňov aj pri terasách a nie len pri vegetačných;
• hydroizolačné asfaltové pásy s nasiakavými vrstvami sa nemôžu používať;
• konštrukcia účelovej strechy musí umožňovať kontrolu vodotesnosti hlavného hydrizolačného systému (povlakovej krytiny);
• musí sa zamedziť pevnému spojeniu ochrannej a separačnej vrstvy s hydroizolačnou vrstvou;
• odvodňovacie zariadenie je potrebné ako na plochých strechách bez ďalšieho využívania;
• strešné vtoky sú pre odvod vody z účelovej strechy čo do priemeru rovnaké, ako u ostatných plochých striech bez špeciálnych povrchových úprav;
• bezprostredne po ukončení prác na strešnom plášti je treba uložiť ochrannú vrstvu;
• všetky detaily sa majú navrhnúť tak, aby boli prístupné a aby umožňovali ľahkú údržbu.

Pri účelových plochých strechách – terasách (obr.1) patrí u nás ukladanie dlažby do maltového lôžka medzi najrozšírenejšie povrchové úpravy. Pri tomto spôsobe ktorému hovoríme na mokro musíme zabezpečiť dilatáciu betónovej  mazaniny a odvodnenie hydroizolačného systému. Dilatácia dlažby s betónovou mazaninou musí byť menšia alebo sa rovnať najviac 1500 mm. Od ukončenia strechy alebo stenovej nadmurovky má byť prvá dilatačná škára približne 250 mm. Betónová mazanina je od hydroizolačného systému (povlakovej krytiny) oddelená dilatačnou vrstvou. Ako dlažba sa najčastejšie používajú keramické dlaždice. Ďalšou možnosťou ukladania dlažby je na terče, alebo do kamennej drte. Takejto technológii ukladania dlažby hovoríme ukladanie na sucho. Dlažby na podložkách alebo do kamennej drte patria u nás medzi málo používané novinky. Dlažobné platne minimálnych rozmerov 400x400 mm hr. 50 mm s maximálnou šírkou škár 5mm sa ukladajú na plastické podložky, alebo do kamennej drte. Finálna úprava terás vo forme liatych vrstiev sa v súčasnosti už viac-menej nerealizuje.

Obr.1 Skladba účelovej jednoplášťovej plochej strechy – terasy

a - dlažba ukladaná na mokro;
b - dlažba ukladaná na terče;
c - dlažba ukladaná do kamennej drte.

Hlavný hydroizolačný systém (povlaková krytina) vegetačnej plochej strechy musí byť odolný proti prerastaniu koreňov. Ak nemá túto vlastnosť musí byť chránená samostatnou vrstvou určenou touto funkciou. Skladba účelovej plochej strechy musí odzrkadlovať druh rastlín, ktoré budú umiestnené na streche (obr.2). Pri tejto konštrukcii strechy sa musí zamedziť pevnému spojeniu mechanickej ochrany s hydroizolačnou vrstvou. Systém odvodnenia musí rešpektovať prítok vody z obvodovej steny nadstrešných podlaží. Odvod vody je najlepšie realizovať drenážnymi kanálmi. Z hľadiska požiarnej ochrany sa doporučuje deliť vegetačnú strechu každých 40m požiarnou stenou (výška min. 300mm nad úrovňou zemného substrátu), alebo jeden meter širokým pásom štrku (dlažby). Doporučuje sa vytvárať okolo strešných svetlíkov, ďalej okolo okrajov vyššej zástavby s okennými otvormi široký pás zo štrku alebo dlažby min. 500 mm.

Na účelovej vegetačnej streche musí byť zavedené zavlažovacie zariadenie. Výhodné je zavlažovanie umelým dažďom alebo podpovrchové zavlažovanie. Veľmi efektné je intímne večerné osvetlenie na takýchto strechách, preto nesmieme zabudnúť ani na prívod elektrickej energie. Tiaž vegetačného súvrstvia pri extenzívnej vegetácii v suchom stave sa pohybuje zhruba od 60 do 150 kg.m^-2, kým v mokrom stave sa pohybuje zhruba od 150 do 200 kg.m^-2. Tiaž vegetačného súvrstvia pri intenzívnej vegetácii v suchom stave sa pohybuje zhruba od 150 do 1400 kg.m^-2, kým v mokrom stave sa pohybuje zhruba od 200 do 1500 kg.m^-2. Zaťaženie od vegetačnej úpravy sa musí udávať pri plnom nasýtení vodou. Pri extenzívnej vegetačnej úprave môžeme vychádzať z toho, že na celej ploche sa bude nachádzať pravidelná hrúbka substrátu. Pri intenzívnej vegetačnej úprave je to spravidla odlišné. Neuvažuje sa s vytvorením rovnomerne hrubej vrstvy substrátu po celej ploche strechy.

Obr.2 Skladba účelovej jednoplášťovej plochej strechy – vegetačnej
a – intenzívna
b - alternatíva intenzívnej
c – extenzívna

V mnohých prípadoch riešime parkovacie státia pre vozidlá 1. skupiny (osobné automobily, dodávkové automobily a jednostopové vozidlá) na plochej streche. Parkovacie státia pre vozidlá tejto skupiny sa môžu umiestňovať vo všetkých oblastiach mesta. Pri návrhu skladby strechy určenej pre parkovanie áut (obr. 3) je obzvlášť treba venovať pozornosť vzájomnému pôsobeniu jednotlivých vrstiev strešného plášťa a pôsobeniu medzi hydroizolačnými vrstvami a stavebnými časťami objektu. Ústredný význam pozornosti spočíva v dôslednom odvodnení parkovacích plôch. Nedostatočné odvodnenie vedie k vzniku kaluží a v zime tvorba ľadu v takýchto partiách vytvára nebezpečenstvo pre autoprevádzku a tiež pre užívateľov áut pri nastupovaní a vystupovaní. Dostatočné odvodnenie parkovacích plôch zabezpečujeme sklonom ich horného povrchu. Skladba strešného plášťa musí obsahovať vrstvu plniacu funkciu ochrany od účinku brzdiacich síl. V súčasnosti je táto ochrana realizovaná materiálom hlavného hydroizolačného systému (povlakovou krytinou).

 Obr.3 Skladba účelovej jednoplášťovej plochej strechy – pre parkovanie áut
a – pojazdná vrstva dlažba
b – pojazdná vrstva betón
c – pojazdná vrstva liaty asfalt

Využitie plochej strechy na športový priestor si vyžaduje technické riešenie, ktoré zabezpečí bezpečnosť užívateľov a osôb v blízkosti objektu. Samozrejme je potrebné brať do úvahy typologické zásady pre jednotlivé športové odvetvia. Povrchová vrstva musí spĺňať špecifické vlastnosti ako je pružnosť, bezprašnosť, ľahká čistiteľnosť, schopnosť tlmiť nárazy, požadovaný stupeň odrazu svetla a lesku. Povrch musí byť trvanlivý, hygienický, bezpečný a bez prejavov elektrického náboja. Pri účelových plochých strechách určených pre športovanie musí byť hlavný hydroizolačný systém (povlaková krytina) chránený alebo odolný voči prípadným šmykovým silám vznikajúcim pri športových hrách. Skladba strešného plášťa s rôznou povrchovou vrstvou ihriska je znázornená na obr. 4.

Obr.4 Skladba účelovej jednoplášťovej plochej strechy – pre šport
a – umelá tráva,
b – koberec,
c – guma

Záver

Každá účelová plochá strecha musí mať spracovaný realizačný projekt, ktorý rieši architektonicko-dispozičné usporiadanie vo väzbe na stavebný projekt a potreby užívateľa stavby a strechy. Aby sa mohla účelová plochá strecha využiť musí sa vybudovať primeraná prístupová komunikácia, a to pomocou schodišťa a podľa charakteru objektu aj pomocou výťahu. Rozličné úpravy plochej strechy dodávajú individuálnosť a neopakovateľnosť bežným typovým stavebným dielam, čo je osobitne dôležité v bytovej výstavbe realizovanej zväčša formou opakovaných typov.

Pri zdôrazňovaní hospodárnosti stavieb sa často zabúda na ekonomický prínos kvalitného a estetického riešenia konštrukcie plochých striech, ktorý je v priaznivom ovplyvnení pracovného a životného prostredia, ako aj v predĺžení životnosti a bezpečnosti strešnej konštrukcie. Estetické riešenie plochých striech nie je samoúčelné, t.j. ak riešime estetiku plochej strechy, riešime aj rad konštrukčných problémov súvisiacich so životnosťou a kvalitou plochej strechy.

Literatúra

[1] Oláh, J. - Černík, P.: Navrhovanie a opravy plochých striech. Bratislava. Alfa 1986
[2] Oláh, J. a kol.: Konštrukcie plochých striech. Bratislava 1997
[3] Zborník: Strešné terasy a záhrady. Karlove Vary. ČSVTS 1990
[4] Zborník: Projektovanie, tvorba a údržba záhrad na strechách stavebných objektov. Bratislava. Dom techniky ZSVTS 1991
[5] Zborník: Strechy 2001. Bratislava. Stavebná fakulta STU 2001
[6] Zborník: Strechy 2003. Bratislava. Stavebná fakulta STU 2003
[7] Vlček, M. a kol.: Strešní konštrukce od A do Z. Praha. Verlag Dashöfer 2001